www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
8/2010 |
Duchovný stav Zeme k 8. 8. 2010
Len málokto je schopný poznávať, čo naozaj skrýva budúcnosť. A takisto len veľmi malému počtu ľudí bolo počas celej histórie ľudstva na Zemi umožnené „vidieť“ do budúcich udalostí. Týmto ľuďom verejnosť nikdy nevenovala toľko pozornosti, koľko mala. Žiaľ, práve na škodu všetkých nasledujúcich generácií.
Znalosť účinkovania veľkých Zákonov Stvorenia dáva tak trochu možnosť „vidieť“ do budúceho času každému, kto sa poctivo usiluje týmto zákonom porozumieť. Porozumením sa tu myslí získanie si osvedčenia znalosti ich účinkovania v mnohých okamihoch a situáciách.
Zákony Stvorenia sú vo svojej dokonalosti trvalé, nemenné! Avšak odtiene ich prejavov sa takmer neustále menia, vždy podľa toho, v akých spojitostiach dochádza k naplneniu ich účinkov. Preto je potrebné poznať účinky, prejavy zákonov. Čím širšiu znalosť súvislostí má človek pri pozorovaní všetkých dejov odohrávajúcich sa okolo neho, tým hlbší je jeho pohľad do vzdialených vláken, ktoré sa podobne ako dlhé svietiace korene ťahajú z minulosti cez prítomnosť do budúcnosti.
Skúsený pozorovateľ tak môže vidieť v mnohých dejoch odohrávajúcich sa v prítomnosti taktiež i počiatok dejov z minulosti, ktoré možno nazývať ich príčinou, ktorá sa však tiahne ďalej a smeruje práve cez prítomnosť ešte ďalej do budúcnosti, v ktorej potom možno očakávať vrchol návratu následkov všetkého, čo bolo zasiate do „pôdy Stvorenia“, do neviditeľných vláken pravečných Zákonov.
V súčasnosti je tu na Zemi veľké množstvo vláken, valiacich sa mocne z minulosti k bodu, keď sa začnú stále intenzívnejšie prejavovať svojimi následkami.
Počiatky mnohých sa začínajú ukazovať už teraz, v prítomnosti. Energia vláken sa rúti od vzdialených príčin k vybitiu v následkoch, ktoré sa práve v dnešnej dobe formujú čoraz zreteľnejšie, viditeľnejšie pre každého človeka.
Len sa pozrime na prevratné zmeny počasia!
Sledujme pozornejšie svet rastlín a zvierat. Každý, kto je len trochu vnímavejší, to môže vidieť!
K Zemi sa blížia rozhodujúce premeny, ktoré sa budú napokon týkať každého z nás! Avšak čo v tom môže pozorovať ten, kto vidí do vláken Zákonov Stvorenia?
Každý múdry človek by v tom mal vnímať, že je čas na naliehavú zmenu doterajšieho zmýšľania a konania ľudstva. Každý jednotlivec môže v dianí, ktoré nás obklopuje a ktoré sa práve začína meniť neuveriteľnou rýchlosťou, nachádzať svoju vlastnú cestu, vedúcu k prekonaniu všetkých dejov, ktoré sú ešte len pred ľudstvom, dejov, ktoré nám so sebou neprinášajú pre budúcnosť nič ľahké.
Mnohé sa bude musieť zmeniť!
Tak mnohé sa bude musieť zmeniť!
S celou dôslednosťou si to neuvedomuje ešte takmer nik z nás.
Všetko musí byť nové! Taká je požiadavka, ktorá sa znáša k ľuďom na Zem z výšin Stvorenia.
Všetko od toho najzákladnejšieho! Tým najzákladnejším je na prvom mieste už raz a navždy prebudenie dobra a čistej, nestrojenej pokory v duši i myšlienkach človeka. To je však, ako sa zdá, pre nás to najťažšie.
Napriek tomu, že múdri ľudia, ktorí videli budúce deje, už dávno, dlhý čas pred dnešnou dobou varovali a apelovali na ľudstvo, aby sa otvorilo dobru a vpustilo do svojho vnútra jas, ktorý je súčasťou celého diela Stvorenia, ľudia nedbali a ani dnes nedbajú na tieto pradávne varovania.
Ani dnes, hoci sa nachádzame v období počiatku veľkých udalostí a zmien vo vesmíre i v prírodnom svete na Zemi, nepovažuje prevažná väčšina ľudí vôbec za potrebné zamýšľať sa nad sebou, aby si odpovedala na najdôležitejšie otázky zmyslu svojho bytia na Zemi.
Ľudia sa nepýtajú na skutočne dôležité otázky a zaoberajú sa malichernosťami, aby si nimi vyplnili svoj život na Zemi, ktorý im bol pritom milostivo darovaný na pochopenie účinkov Zákonov Stvorenia.
Prevažná časť ľudí nevidí do budúcnosti nie preto, že by im to neumožňovali vyššie prúdy Stvorenia, ale len a len preto, že sami nechcú.
Nechcú poznať zákonitosti pôsobiace v diele Stvorenia, zákonitosti pôsobiace okolo nás, lebo sa obávajú obrovskej zodpovednosti sami za seba, ktorá by im z toho prirodzene vyplývala. Tušia, že poznanie o pravom zmysle ich bytia by im nevyhnutne prinieslo potrebu mnohé zmeniť. Avšak to nechcú, a tak radšej ostávajú v nevedomosti, čím nasledujú úsmevný obraz pštrosa, ktorý strká hlavu do piesku. Myslia si, že keď súvislosti o pôsobení Zákonov vo Stvorení nepoznajú, tak na nich nepôsobia.
Preto im tiež každá nová udalosť, ktorá so sebou prináša následok minulosti, pripadá ako nepochopiteľný výsledok náhod v podobe nespravodlivého zasahovania prírodného sveta do vyspelej ľudskej civilizácie.
Naivní ľudia. Mnohým z nich nemožno ešte ani dnes hovoriť čokoľvek o blížiacej sa budúcnosti. Nič by nepochopili, a slová, mienené akokoľvek dobre, by považovali len za negativistické strašenie budúcnosťou, o ktorej z ich pohľadu nemôže nikto nič vedieť.
Tak to dnes vyzerá s prevažnou časťou ľudstva na Zemi. Taký je terajší duchovný stav! Otupenosť a pohodlnosť voči akémukoľvek premýšľaniu o vážnych veciach.
Kiež by sa to zmenilo k lepšiemu!
Tak mnoho by sa presvetlením uľahčilo. Keby to ľudia vedeli, mnohí by iste neváhali posunúť sa vo svojom živote ďalej, lebo je veľmi veľa tých, čo nie sú vo svojom vnútri zlí, ale len vlažní.
Vlažnosť je však stav, ktorý Stvorenie dlhodobo neznesie. Človek sa bude musieť čoskoro konečne rozhodnúť:
Buď, alebo!
Azda sa teda v nastávajúcich časoch ešte prebudia ľudia, ktorí sú vo svojich srdciach dobrí.
redakcia ao-inštitútu
www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
7/2010 |
Duchovný stav Zeme k 7. 7. 2010
Na severnej pologuli Zeme sa z hľadiska bytostného sveta práve rozvíja najkrajšie obdobie roka. Prírodný svet posilnený novým prílivom síl sa rozvinul v celej svojej kráse, povznesený prácou bytostných služobníkov. Prvé dozrievajúce plody sa striedajú so zasnenosťou kvitnúcich lúčnych a lesných rastlín, v ktorých sa pritom nevyvíjajú len ich budúce semená. Napriek tomu, že prevažná väčšina ľudí o tom nič nevie, mnohé z týchto kvetov poskytujú na svojej jemnejšej úrovni i miesto na sformovanie nádherných elfov, aby sa mohli narodiť pre službu v hmotných úrovniach.
Elfie deti prichádzajú na Zem, aby tu plnili svoju úlohu – starostlivosť o rastlinný svet. Človek, ktorý by mal zrak otvorený pre vnímanie bytostného sveta, mohol by práve v tomto období vidieť na miestach, kam prichádzajú malí elfovia, ktorých výzor sa v zárodkovej forme podobá na ľudské deti, dianie porovnateľné s rozprávkovým druhom obrazov.
Toto všetko možno vnímať práve v týchto dňoch, keď sa svätá Sila pri prelínaní cez úrovne vo Stvorení premenila na látku, z ktorej čerpajú posilu na svoje tvorenie všetky bytostné sily vesmíru.
Avšak ten, kto to smie vnímať, alebo je mu dokonca umožnené vidieť svet bytostných služobníkov, môže zároveň pozorovať, ako týchto miest, ktoré poskytujú podmienky na príchod nových elfích služobníkov, čoraz viac ubúda.
Dôvodom úbytku miest, kde sa môžu zrodiť do hmotných úrovní elfie deti, je človek so svojou rušivou prítomnosťou v prírode. Vyžarovanie, sprevádzajúce väčšinu ľudí v súčasnosti, je natoľko odtrhnuté od súbehu sveta prírody, že možno viac či menej hovoriť o automatickom deji ústupu všetkých elfov vyvolanom vždy, keď do prírody vkročí človek so svojou myšlienkovou činnosťou.
Svojím naladením, ktoré je smerované egocentricky, s otupenosťou v citovom vnímaní, spôsobujú ľudia v prírodnom svete takmer vždy dôvod na poplach a ústup všetkých živých bytostí. Možno hovoriť len o výnimkách, ktorých naozaj nie je mnoho, ktoré nespôsobujú svojím vstupom do miest, všeobecne nazývaných voľnou prírodou, poplach.
Pred človekom uteká dnes všetko, čo sa môže pohybovať. Zvieratá, hmyz, ako aj všetky bytosti, ktoré nie sú pevne zviazané s konkrétnym miestom!
Až keď človek z prírody odíde, všetko živé sa placho a opatrne vracia. Aj to len vtedy, keď ľudská činnosť nespôsobí v prírode trvalé zmeny, ktoré potom na dlhý čas, v horších prípadoch však navždy, zapríčinia nemožnosť znovuobnoviť také vyžarovanie, ktoré poskytuje ochranu prirodzenému životu a činnosti prírodného sveta.
Ústup bytostných síl, a to predovšetkým kvetinových elfov z miest, kde sa ešte pred desaťročiami o takomto čase v ranných a podvečerných hodinách dali pozorovať nádherné roje jemných tancujúcich bytostí, je viac než hrozivý. Prejavuje sa okrem iného aj chradnutím rastlín a vyhynutím celých druhov živých tvorov v krátkom čase – chrobákov, motýľov i malých zvierat, najmä malých druhov vtákov, ktoré nachádzajú potrebné bezpečie na prenocovanie práve v kríkoch poskytujúcich východiskové miesta pôsobeniu elfov. Ker, v ktorom sídli ako vo svojom domove elf, je vždy zdrojom veľkého pohybu a výskytu mnohých živočíchov. To preto, že vyžarovanie elfej prítomnosti umožňuje vytvoriť väčšiu ochranu, a práve tú malé zvieratá a hmyz potrebujú.
Tak je práve úbytok nádherných druhov motýľov, ktorý je v posledných desaťročiach veľmi výrazný nielen v Európe, ale bez výnimky vo všetkých oblastiach sveta, úzko spojený s ústupom kvetinových elfov z miest, ktoré sú nejakým rušivým spôsobom zasiahnuté ľudskou prítomnosťou, alebo dokonca narušené aktívnou ľudskou činnosťou – ťažobnými prácami, stavebnými prácami a mnohými inými spôsobmi, ktorými človek zasahuje do prírodného sveta.
Skúsme viac pozorovať viditeľný svet prírody! Mnohé, naozaj veľmi mnohé z toho, čo sa teraz deje navonok, čo je v prírode stále zreteľnejšie, nám napovie o súčasnom utrpení malých bytostných služobníkov, ktorí sú nášmu pozemskému zraku neviditeľní.
Je to viac než varovanie!
Na Zemi je čoraz menej miest, kam môžu prichádzať ďalšie generácie elfích služobníkov!
Ich stále sa zmenšujúci počet sa tak musí starať o veľké množstvo rastlinstva na jednom mieste, ktoré ešte umožňuje ich dlhodobejší výskyt. Výsledkom toho je chradnutie prírody ako celku. Rastliny menej kvitnú, menej odolávajú iným, agresívnejším druhom, ktoré však zároveň v múdrom vývoji prírody môžeme nazvať druhmi premosťujúcimi, náhradnými.
Pôvodné rastliny miznú zo svojich stanovíšť. Strácajú svoju liečivú silu a pod vplyvom rušivého vyžarovania ľudského druhu tak zanikajú celé lokality, v ktorých sa ešte pred nedávnom nachádzali vhodné miesta na príchod nových elfích detí. Jedna za druhou miznú i lúky, pastviny a lesné čistiny čiže práve tie miesta, ktoré si do istého času ešte udržovali žiarenia potrebné na prebudenie elfích detí.
Malí bytostní sa sťahujú ďaleko od ľudí, utekajú z nášho sveta disharmónie a nepeknosti.
Taký je dnešný stav na Zemi!
Ako užitočne by sme pritom smeli poznávať múdrosť a krásu, keby sme dokázali kráčať prírodou s vnímaním naladeným na nádherný súzvuk činnosti sveta malých bytostných, predovšetkým sveta elfov, starajúcich sa kvitnúce rastliny.
Náš vlastný svet, ktorý považujeme za taký rôznorodý a pestrý, by sa nám potom zdal ničotný, mdlý a zahanbujúci.
V skutočnosti je náš ľudský svet, o ktorom sa domnievame, že prekypuje farebnosťou a tými najzaujímavejšími druhmi tvarov, len miestom neharmonického prebíjania sa tisícov zmätených, do extrémností zachádzajúcich foriem navzájom jedno cez druhé. Sme obklopení prehnanosťou, hraničiacou až s bláznovstvom, a ešte sa bijeme do pŕs, aký farebný a s inými neporovnateľne kvalitnejší život žijeme.
Keby sme čo len raz mohli vidieť svet elfov, svet ich činorodosti a radostného tvorenia, priviedlo by nás to k pochopeniu, aké hlúpe je naše úsilie zmeniť svet podľa našich predstáv, ktoré sú v skutočnosti len predstavami zrodenými z vybičovaných snáh o sebauplatnenie jednotlivca.
Spolupráca je pre človeka niečím, čo stavia až za svoje vlastné chcenie. Bytostní služobníci spolupracujú navzájom tak, že práve v spolupráci s ostatnými nachádzajú plnohodnotnosť svojej individuality. Človek, žiaľ, nič také nepozná.
Pôsobenie človeka v súčasnosti stojí proti všetkému ostatnému životu v diele Stvorenia!
Duchovný stav k 7. 7. 2010 nie je dobrý, lebo okrem poznania skutočného zmyslu života chýba miliardám ľudí aj pokora a úcta pred svetom prírody, a o to viac pred svetom nádherných bytostných služobníkov, považovaných dnes už len za rozprávkové čiže vymyslené bytosti, ktorým veria už len deti.
Ako sa však mýlime!
Ach, ako veľmi sa mýlime!
Už čoskoro sa to ukáže, keď sa v hmotných úrovniach prejavia sily veľkých bytostných služobníkov v prírode, ktorí teraz neodkladne sledujú naplnenie Vôle Pravečného Boha!
redakcia ao-inštitútu
www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
6/2010 |
Duchovný stav Zeme k 6. 6. 2010
Je pozoruhodné, že vždy, keď ľudí postihnú nečakané udalosti prírodného druhu, a to či už v prežívaní ich dopadu na osudy jednotlivcov, alebo na osudy obcí i celých oblastí a krajín, zlepší sa takmer vždy súčasne i duchovný stav obyvateľov na Zemi.
Túžbou pomáhať jeden druhému dokážu ľudia v čase intenzívneho prežívania v sebe vyvolať mimoriadny stav vnútornej spolupatričnosti, spoluúčasti, súcítenia. Stav vyššej citlivosti a empatie potom na určité obdobie prevýši osobný rozmer človeka, ktorý v sebe pod vplyvom neobvyklého, mimoriadneho prežívania prebudí vedomie toho, že treba myslieť na tých, čo sa nachádzajú v núdzi, a pomôcť im.
Práve pri zmene naladenia viacerých ľudí na zosilnené vedomie chcieť skutočne nesebecky pomôcť tým, čo prežívajú stav núdze a bolesti, môže na Zem vo zvýšenej miere prúdiť prostredníctvom jednotlivých vláken duchovný druh svetlej posily.
Pri potlačení osobného ja, ktoré za normálnych okolností usiluje podľa svojej naplánovanej cesty o naplnenie svojich túžob a prianí, ktoré sú často len jalovými túžbami získať niečo hmotné, alebo ktoré hľadá uspokojenie svojich prianí v splnených zážitkoch, môže odrazu k takto naladenému človeku, ktorý v sebe náhle prebudil čisté myšlienky nezištne pomáhať druhým, prúdiť duchovná posila a osvieženie vyššieho druhu.
Jeho príliv nemusí človek pritom prežívať ako vedomý dej. Naopak, väčšinou sa to podobá skôr akémusi záblesku vnútornej radosti či záblesku poznania toho, že ľudský život má v skutočnosti ešte vyššiu hodnotu, než mu dotyčný doteraz prikladal.
Tieto záblesky by boli najlepším nástupným bodom na ozajstné nadobúdanie múdreho poznania o živote a podobne i na zmenu mnohých návykov, ktoré sa s múdrosťou nezlučujú.
Žiaľ, väčšinou to okolo človeka prejde až príliš rýchlo, a tak keď pominú mimoriadne udalosti, ktoré mu umožňovali prebudiť v sebe tú lepšiu, duchovnú stránku, rýchlo to opäť doznie a on sa vráti k naplánovanej ceste sebauplatnenia podľa naučených či prevzatých predstáv a nárokov dnešnej spoločnosti.
Takmer s určitosťou sa stáva, že keď nastane zlepšenie duchovného naladenia obyvateľov Zeme alebo niektorej jej časti, už po krátkom čase sa toto zlepšenie vráti opäť k svojmu dlhodobému priemeru, ktorý vôbec nie je dobrý, ktorý v skutočnosti veľmi znehodnocuje ušľachtilosť ľudského ducha.
Ponúka sa otázka – prečo? Prečo ľudia napokon, keď už prežijú hoci len na krátky čas stav povznesenia sa nad svoje ego, ako o tom hovoria všetky múdre skúsenosti nadobudnuté počas tisícročí, nechajú pretiecť všetko pomedzi prsty a vrátia sa späť k svojmu dovtedajšiemu duchovnému naladeniu? Prečo všetko zase rýchlo bez vnútorného zápasu a premáhania pustia dole, na stupeň opätovného vzájomného súperenia, sebectva a samoľúbosti?
Všetko nasvedčuje tomu, že chýba dostatočná osveta, ktorá by to správne a bez zištných cieľov ľuďom objasňovala, podobne ako keď prví kresťania v počiatkoch hovorili o novom poznaní Boha a Stvoriteľa.
Medzi ľuďmi chýba tiež dostatok tých, ktorí by dokázali ako vzory hodné nasledovania už natrvalo prekročiť pomyselnú čiaru vlastného ja a žili múdrym a ušľachtilým životom, zbaveným neslušnosti a všetkých nemorálností.
Zem tak neustále kolíše medzi malým zlepšením duchovného stavu obyvateľov a ich opätovným úpadkom.
V priebehu posledného mesiaca mohli ľudia na viacerých miestach planéty prežívať príležitosť nezištne si pomáhať pod tlakom nečakaných prírodných udalostí.
Bolo by pozitívnym prínosom, keby bolo možné posunúť stav Zeme vyššie bez toho, žeby pritom museli ľudia prežívať stav núdze a utrpenia.
To však máme v rukách všetci, každý deň, v každej chvíli. Stačí len chcieť!
Chcieť zažiť onen stav záblesku vnútorného preklenutia, keď niekomu z blížnych pomôžeme v tých najnebadanejších okamihoch, ktoré prináša každodenný život.
Úsmev, povzbudenie, slušnosť a ohľaduplnosť v správaní. To sú momenty, ktoré, aj keď sa nám zdajú malé a bezvýznamné, umožňujú pritom spojenie s ušľachtilejšími, svetlejšími svetmi, krúžiacimi vo výšinách diela Stvorenia.
redakcia ao-inštitútu
www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
5/2010 |
Duchovný stav Zeme k 5. 5. 2010
Duchovný stav k 05. 05. 2010 zostáva stále taký istý ako v predchádzajúcich mesiacoch tohto roka. Až na malé výchylky smerom ku krátkodobému zlepšeniu, keď ľudia pod vplyvom rôznych udalostí v sebe prebudili väčšiu zodpovednosť a umenšili svoje ja v prospech pomoci druhým alebo prírode, sa duchovný stav celkovo nezmenil výrazne k lepšiemu. Krátko po takýchto udalostiach sa priemerný duchovný stav obyvateľov Zeme vrátil naspäť na úroveň, na akej dlhodobo pretrváva.
Ako sa zdá, všetko je „po starom“ a žiadne duchovné prebudenie v širšom meradle zatiaľ nie je „v programe dňa“.
Napriek tomu je však dôležité, aby každý v sebe prechovával nádej na zlepšenie. Vo svojom osobnom živote treba svoju vôľu neustále smerovať k tomu, že mnohé veci ešte vždy možno zlepšiť tak, aby človek mohol byť prirodzeným spôsobom svojho každodenného života pre druhých príkladom a inšpiráciou v tom, že čisté hodnoty ľudskej slušnosti, všeobecnej etiky a morálky majú svoj zmysel v živote nás všetkých.
Jedine tak možno tiež dúfať a veriť, že postupne čoraz viac ľudí spozná, že práve cesta vlastného precitnutia a povznesenia je cestou človeka nielen ako jednotlivca, ale cestou k obrode celej spoločnosti.
redakcia ao-inštitútu
www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
4/2010 |
Duchovný stav Zeme k 4. 4. 2010
Hoci by sa duchovný stav Zeme mal v týchto dňoch výrazne zmeniť k lepšiemu, keďže Veľkonočné sviatky sú významným obdobím pre všetkých, ktorí sa hlásia ku kresťanskému vierovyznaniu, možno povedať, že myšlienkový svet okolo Zeme ani duchovný svet v nás a okolo nás sa ani o stupienok nepresvetlil.
Zdá sa, že sa tým opäť premárnila ďalšia príležitosť duchovne pokročiť ďalej.
Ľudstvo sa i naďalej utápa v šedej jednotvárnosti, s ktorou vstáva do každého nového dňa a s ktorou ide bez toho, že by sa niečo zmenilo, vyčerpané spať.
Zotrvačnosť behu každodennosti zviera ľudstvo i človeka ako jednotlivca vo svojich tvrdých, nepoddajných kliešťach.
Vybočenie z rámca tejto monotónnosti čistým a radostným úsilím zmeniť niečo sám na sebe vníma prevažná väčšina ľudí ako dôvod na posmech, kritiku, ba i nenávisť, ktorá vyplýva z nepochopenia a nedôvery, že niečo také je vôbec možné.
Zmrzačení zúženým pohľadom na svet pozeráme na druhých meradlom svojho vlastného druhu, meradlom vlastného vedomia a poznania. Čo sa vymyká zo sivého priemeru, je dôvodom na neistotu, považuje sa to za ohrozenie, lebo ľudstvo aj tomu najčistejšiemu úmyslu prisudzuje vždy zámer premyslenej vypočítavosti. S touto paranojou ide ľudstvo so svojím zaužívaným spôsobom myslenia tupo od jedného dňa k druhému.
Čistá radosť, dôvera v lepšiu budúcnosť založená na poznaní pravého zmyslu bytia človeka na Zemi sa považuje za niečo nenormálne, ba čo viac, považuje sa za niečo nebezpečné, nežiaduce pre zaužívaný chod ľudskej spoločnosti.
Nositeľa Svetla Pravdy – Ježiša obklopovali počas jeho krátkeho pozemského života dva druhy ľudí. Prví počúvali Jeho slová s čistou radosťou a chceli ich hneď uplatňovať vo svojom živote. Chceli, aby Svetlo podávané Synom Božím vstúpilo do ich života a stalo sa ich stálym blízkym priateľom a pomocníkom. Od radosti a šťastia, cítiac oslobodenie, ktoré prichádzalo v okamihu precitnutia ich ducha, boli schopní zbaviť sa mnohých skreslených predstáv, ktoré im bránili prežívať harmóniu s blížnymi a súzvuk so všetkými tvormi a bytosťami vo Stvorení. Dokázali vykročiť na cestu, na ktorej pred nimi žiarilo Svetlo a Pravda ako to najvyššie, čo je.
Druhú časť ľudí, ktorí sa zhromaždili okolo Syna Božieho, tvorili tí, ktorí číhavo hľadali v Jeho slovách a podobenstvách predovšetkým rozpor so zavedenými pravdami vtedajšieho spoločenského a duchovného života. Týmto ľuďom išlo len o jedno. Vysledovať slová, ktoré by boli v rozpore so všeobecnými výkladmi vtedajších zákonov. Nedbali na to, že to boli len ich výklady čisto vyslovených Ježišových slov, ktorým horlivo pripisovali hrozbu. V ich výkladoch bol Ježiš nebezpečným vyslancom satana, tým, kto boril zavedený poriadok a ohrozoval chod Izraela, ktorý bol vtedy rímskou provinciou. Výsledkom ich úvah nebolo nič iné než dôvod na zničenie rebela, na Jeho odstránenie z ich zabehnutého sveta.
Snaživo hľadali cesty na dosiahnutie svojich plánov, s pomocou ktorých by nastražili svoje výklady Ježišových slov tak, aby boli v priamom rozpore s rímskym právom uplatňovaným vo vtedajšom Izraeli. Nakoniec sa im prostredníctvom mnohých poprekrúcaných a podvrhnutých dôkazov podarilo označiť Toho, ktorý sa svojou vnútornou svetlosťou až príliš vymykal pochopeniu šedej jednotvárnosti, za verejného nepriateľa. Mnohí, ktorí predtým volali „Hosana!“, sa vzápätí pod vplyvom manipulátorov nechali pre svoju povrchnosť strhnúť, aby na rímskeho miestodržiteľa kričali „Ukrižuj, ukrižuj ho!“
Aký bol výsledok tejto manipulácie a krivého obžalovania, vie každý, kto už niekedy počul o význame Veľkej noci.
Napriek tomu, že o tom vieme a poznáme i mnoho ďalších príbehov rôznych osobností z histórie, že vieme, aké je nutné, aby sa človek dokázal vymaniť zo zovretia jednotvárnosti a zakrádajúcej sa fádnosti dní, s ktorou väčšina ľudstva kráča životom, nedokážeme sa ani dnes posunúť ani o schodík vyššie, aby sme pochopili a prijali Svetlo a Pravdu čisto a neskreslene do svojich sŕdc.
Pravda o pravom zmysle života človeka ako ľudskej, citovej – duchovnej bytosti, je ešte i v súčasnosti pre väčšinu ľudí niečím, čo leží na okraji ich záujmov. Akoby v masách, valiacich sa v jednotvárnom prúde, ktorý sa vynára so zrodením človeka a vedie do tmavého neznáma pozemskej smrti, bolo niečo, čo priťahuje až s neodolateľnou magnetickosťou.
Je to však v skutočnosti len potupná vlastnosť človeka, ktorá až príliš často prevláda nad všetkými ostatnými lepšími vlastnosťami. Prejavuje sa ako povrchnosť, ľahostajnosť, nezáujem, otupenosť, necitlivosť! Možno ju nazvať nekalou vlastnosťou, ktorá podporuje sklony k slabostiam, k úpadku, k nihilizmu, k strate vlastnej osobnej vôle usilovať sa o ušľachtilosť.
A práve pre túto divo rozbujnenú vlastnosť by sa rovnako ako pred dvoma tisícročiami mnohí postavili radšej na stranu tých, ktorí všetko posilňujúce a osviežujúce považovali za nebezpečné.
Keby dnes na Zem prišiel opäť Syn Boží, aby z lásky pomohol ľudstvu pozdvihnúť sa vyššie k Svetlu a precitnúť v duchu, nebolo by to o nič lepšie. V spojení s vybičovaným sliedivým spôsobom rozumového myslenia by možno dokonca sprevádzalo Nositeľa Svetla ešte väčšie dlhodobé utrpenie.
Všetky médiá by hneď siahli po tom, aby Ho morálne znemožnili. Dozaista by sa našiel i veľký počet tých, čo by síce na začiatku volali „Hosana!“, no pri svojom prvom sklamaní by sa bez zaváhania pridali na stranu tých, ktorí radi nahlas kričia „Ukrižuj!“.
Napokon, kto dobre pozná dejiny ľudstva, vie, že niečo podobné sa odohralo i v nedávnej histórii.
Aký je teda dnešný duchovný stav na Zemi?
Stačí sa len dobre poobzerať dookola.
Vo všetkých oblastiach spolunažívania sa stupňuje napätie. V politike, obchodnom a hospodárskom svete, v rodinách i v bežných medziľudských vzťahoch, keď sa ľudia len letmo stretávajú. Medzi ľuďmi rastie nepochopenie z nesúladu, ktorý je výsledkom vypestovanej túžby po prvoradosti vlastného prospechu, vlastného úspechu a vlastného vyvyšovania sa nad druhých, hoci by to malo trvať len okamih. Ako zhubné ochorenie je práve tento spôsob ľudského správania a konania rozšírený v celej spoločnosti. Je to tá najhoršia, najstrašnejšia pandémia, ktorá sa zákerne šíri medzi všetkými ľuďmi. Nájdeme ju medzi rodičmi i deťmi, medzi spolupracovníkmi, priateľmi i vo vzťahoch medzi ľuďmi, ktorí sa bližšie nepoznajú.
Opis tohto stavu však nemá byť pre človeka impulzom na to, aby podliehal bezradnosti či vedomiu márnosti, ale má byť pre každého, kto túži byť šľachetným človekom, pre každého, kto ide po ceste za Svetlom, podnetom na zvýšenie úsilia stať sa príkladným pomocníkom pre všetkých vo svojom okolí. Iná cesta totiž nie je.
Samozrejme, existuje ešte jedna cesta k zlepšeniu duchovného stavu na Zemi.
Tá je však vyhradená bytostnému pôsobeniu služobníkov, ktorí teraz v živloch a zákonoch prírodného sveta radostnou prácou napĺňajú Vôľu Stvoriteľa. Naplnenie všetkého, čo má nadísť vo Vôli Božej, je celkom v rukách bytostí, ktoré spravujú hmotný svet vesmíru. Človek im môže pomáhať svojím duchovným druhom len tým, že sa sám zmení k lepšiemu. Smie im pomáhať tak, že bude žiť ako ten, kto prijal do svojho ducha všetky blahoslavenstvá, o ktorých hovoril Syn Boží, keď kráčal po Zemi.
redakcia ao-inštitútu
www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
3/2010 |
Duchovný stav Zeme k 03. 03. 2010
Ako naznačujú mnohé udalosti posledných mesiacov, z hľadiska svojej bytostnej podstaty sa celá Zem posúva stále viac nahor k Svetlu. K Zemi čoraz intenzívnejšie prúdi svetlé žiarenie, prinášajúce pohyb a oživenie. Týmto oživením sa dávajú do pohybu deje, ktoré by za okolností, aké tu vládli v predchádzajúcich rokoch či desaťročiach, nemohli dosiaľ nikdy začať živo účinkovať.
Hrubá hmota Zeme i širokého okruhu vesmíru okolo Zeme sa stáva bez toho, že by sme to pozorovali, stále priepustnejšia pre prúdy svetlého žiarenia, ktoré sa spája so silami v prírode, so silami bytostného sveta živlov.
Deje sa teraz mnoho vecí, ktoré pozemskí ľudia môžu svojím povrchným a povýšeneckým pohľadom len ťažko zachytávať. Svet okolo nás sa mení a okrem iného vytvára svojím neustále sa zrýchľujúcim prúdením tlak na duchovné prebudenie ľudstva!
Toto prebudenie by ľudstvu spolu s novým rozhľadom prinieslo i milostiplnú možnosť „spájať sa so Svetlom“.
Tým by sa mohlo mnohé posunúť k lepšiemu, a to naprieč celým ľudským spoločenstvom na Zemi. Tam, kde teraz paprsky Svetla narážajú na nepriepustnú cudzorodosť v ľuďoch, na inorodosť, ktorá spočíva predovšetkým v strnulosti, vlažnosti a temnom chcením, museli by tie isté paprsky čo len pri trochu čistejšom, otvorenejšom prístupe človeka prinášať posilu, povzbudenie, výstavbu. Teraz však prinášajú stále znovu a znovu len tlak, ktorý vníma ako tlak bolestivý, prinášajúci nepokoj, obavy, strach, nedôveru.
V spojení s premenami v bytostnom – prírodnom svete, ktorý prijíma paprsky svetlého žiarenia s radostne sa prebúdzajúcimi silami, lebo všetky bytosti prírody vďaka tomu prežívajú počiatok oslobodenia sa od strnulosti hmoty, ktorú až doteraz v priebehu tisícročí nesprávne ovplyvňoval svojím odklonením sa od Svetla práve pozemský človek – v spojení s týmito premenami sa teraz približuje obdobie mnohých zmien aj pre ľudí.
Teraz prúdia k Zemi zosilnene paprsky Svetla, ktoré sú mnohonásobne silnejšie než to najsilnejšie chcenie vznikajúce z vôle ľudského myslenia. Ľudský druh vôle je premožený a Svetlo postupne oslobodzuje bytostné sily, aby sa mohli ponáhľať v ústrety svojej pôvodnej činnosti v hmotných úrovniach, ktorých jemnosť a priepustnosť sa teraz stále zvyšuje.
Všetko v bytostnom svete prírody sa oslobodzuje, precitá z meravosti a začína stále činorodejšie pôsobiť. Všetko precitá! Od najväčšieho až po najmenšie! Intenzívnejšia činnosť bytostných síl v prírode samozrejme v mnohých smeroch zaskočí ľudskú spoločnosť, ktorá sa pre svoju strnulosť domnieva, že všetko je po starom. To je však ten najväčší omyl, ktorý povedie k ďalším vzrastajúcim nárazom ľudstva na svet prírody. Príroda i vesmír sa mení!
Sily pôsobiace v prírode i vo vesmíre – v hmotných úrovniach sa teraz pripravujú na úplne novú etapu svojho vývoja. Všetko je už v pohybe, ktorý nezadržateľne smeruje k zásadným premenám života na Zemi.
Vari nepočujete to dunenie, ten hukot a lomoz, ktorý prebieha vo všetkých časticiach hmoty? Spolu s týmto prevratným dianím klíči zároveň v každej bunke, v každom atóme nová budúcnosť, ktorá prináša nové vlastnosti, aké zažilo ľudstvo na Zemi len v určitom období v prvopočiatku svojho vývoja. Vtedy mala hmota Zeme vlastnosti, aké dnes vôbec nepoznáme.
S ochladzovaním a rastúcou strnulosťou však tieto vlastnosti postupne vymizli a zachovali sa len v bájach pradávnych vekov a v rozprávkach.
Človek v súčasnosti už ani nie je schopný svojím spôsobom myslenia uveriť, že by tá tuhá a ťažkopádna hmota okolo nás mohla mať ešte iné vlastnosti ako tie, ktoré poznáme.
Nikoho však netreba presviedčať, že to tak je, pretože už v dohľadnom období budeme svedkami premien, ktoré povedú k znovuobjaveniu pôvodných vlastností hmoty, v ktorej sa bude vďaka posilneniu paprskami Svetla všetko bytostné prejavovať ešte mnohonásobne činorodejšie a intenzívnejšie než dnes.
Súčasné udalosti v prírodnom svete sú pritom ešte vždy len najmenším, počiatočným ohlasovaním prichádzajúcich zmien.
Zmeny, ktoré sa blížia, sú všeobsiahle a v múdrom spojení so Spravodlivosťou Tvorcu prinášajú zároveň posilu na duchovné prebudenie ľudí. Duchovné prebudenie, smerujúce k citovejšiemu, ústretovejšiemu a zodpovednejšiemu správaniu sa a konaniu, je pre človeka jedinou cestou, ktorá mu umožní, aby sa smel zaradiť po boku oslobodených, uvoľnených, nanovo rozprávkovo pôsobiacich síl bytostného druhu.
Táto milosť, pripravená pre každého, už prúdi vesmírom k Zemi a zvyšujúcim sa tlakom klope na vnútra ľudí a volá, aby sme jej všetci ústretovo otvorili našu najvnútornejšiu podstatu – nášho ducha.
Len v čistom úzkom spojení s duchovnými ideálmi umožnia tieto svetlé prúdy síl človeku, aby prešiel pozemsky ďalej, aby vstúpil do novej etapy života na Zemi.
Žiaľ, momentálny duchovný stav väčšiny ľudstva k dňu 3. 3. 2010 ukazuje, že doteraz ešte veľmi málo ľudí sa vo svojom vnútri otvorilo pomáhajúcim prúdom. Oslobodenie ducha, precitnutie k vedomejšiemu životu poznaním nových súvislostí, považuje väčšina z nás ešte stále za niečo zbytočné, vedľajšie, čo je dokonca na obtiaž. Pre celý svet bytostných služobníkov je to pritom nepochopiteľné. Pre nich je oslobodenie z doterajšej strnulosti tým najcennejším, čím môžu byť teraz zo Svetla obdarovaní.
Čistá, vrúcnosťou naplnená služba ostatnému životu v diele Stvorenia je pre prevažnú časť bytostného sveta niečím, čo možno nazvať podmienenosťou vlastného vedomého bytia. Veľmi, veľmi veľa sa ešte musíme učiť od sveta bytostných služobníkov!
Pozemský človek ako duchovná bytosť, obdarená takými nesmiernymi darmi a schopnosťami, pre svoju lenivosť mnohonásobne zaostáva za celým svetom prírody, zaostáva za všetkými svetmi, obklopujúcimi vesmír.
Je až neuveriteľné, že sme so svojou domnelou myšlienkovou nadradenosťou nad prírodou v skutočnosti len hlúpymi tvormi, ktoré všetkým škodia.
Ak chceme pokročiť smerom k novým výhľadom v súlade s ostatnými bytosťami, pôsobiacimi tu v hmotných úrovniach, tak musíme zo všetkých síl vykročiť na cestu čistej dobrotivosti a pokory, ktorá jediná umožňuje prijímať pravé Poznanie.
Zatiaľ, ako je zrejmé, nevieme o svete okolo nás a ani o prevratnom dianí, ktoré sa teraz odohráva, takmer nič.
To sa tiež pravdepodobne stane pre prevažnú väčšinu ľudí osudovým bodom zlomu. Nesprávne využitá pritekajúca sila zmení sa postupne na nesmierny tlak, ktorý privodí zlomové udalosti na ďalšej ceste nášho bytia, aké si dnes nedokážeme ani len predstaviť.
redakcia ao-inštitútu
www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
2/2010 |
Duchovný stav Zeme k 2. 2. 2010
Zem sa otriasa v základoch. Bytostné sily pracujúce v živloch pripravujú ďalšie, ešte silnejšie vlákna k prejavom, ktoré prídu na rad už onedlho. K Zemi prúdi stále rýchlejšie energia a žiarenie spätného účinku, ktoré navracia všetko k prapôvodu panenského stavu. Človek to svojím zrakom zatiaľ nedokáže zreteľne pozorovať, pretože naše oči majú ochromenú schopnosť vidieť nádherné formy živlov, ako pracujú s oddanosťou, s ktorou napĺňajú bezpodmienečnú Spravodlivosť Zákonov Stvorenia. Zatiaľ vidíme a vnímame len konečné prejavy, ktorých drsnosť a neúprosnosť je pre človeka často nepochopiteľná. S mnohými udalosťami si potom nevieme rady, a preto zúfalo či podráždene voláme:
„Ako môže Boh také niečo dopustiť?“
Avšak ak sa takýmto spôsobom volá k Stvoriteľovi, je to výraz nevedomosti, ktorá je len následkom desivej povrchnosti a lenivosti človeka uvažovať hlbšie o behu udalostí vo svete.
Dielo Stvorenia je priezračne jasné, prehľadné, usporiadané od prvého do posledného dielika na základoch Všemúdrosti Vôle Spravodlivého Tvorcu. Rovnako ako všetko ostatné aj človek má vo Stvorení svoje miesto pôsobenia. Spolu s darom vlastnej slobodnej vôle rozhodovať sa môže otáčať kormidlom svojho chcenia tam či onam, všetkými smermi, ktorými sa len rozhodne usilovať. Jeho chcenie má však vždy trvalú väzbu na následky, ktoré vo veľkom súkolesí Stvorenia jeho chcenie vyvoláva.
Nič neostáva bez následkov!
A práve v súčasnosti má v zrýchlenom pohybe spätného prúdenia síl každé rozhodnutie človeka smerodajný vplyv na tkanie ďalších osudových vláken koberca jednotlivcov, štátov, celej Zeme.
Okrem toho sa k nám vracajú i následky našich predchádzajúcich rozhodnutí, často sformovaných v dávno minulých časoch nášho bytia na Zemi, keď sme tu žili ako ľudia v iných životných, dnes už historických, podmienkach. To všetko je votkané do koberca vláken nášho bytia a všetko, čo je živé, nevyrovnané, neodpykané, sa teraz zrýchlene navracia, aby sa to spätne vo svojom druhu uvoľnilo a aby sa všetky živé energie vyrovnali. To je ten toľkokrát spomínaný Súd Božej Spravodlivosti nad človekom, súd nad Zemou. Všetko sa podriaďuje najdokonalejšej Spravodlivosti, ktorá až do maličkostí rozlišuje dobré od zlého.
Pozitívne, dobré a čisté prináša posilnenie a osvieženie. Negatívne, pokrivené, zlé a nečisté prináša zásahy, pokiaľ v človeku nachádza rovnorodú pôdu.
Každý z nás teda potrebuje napnúť sily k dobrému a čistému, aby sa dokázal povzniesť a oslobodiť sa od spätného dopadu účinkov svojich predošlých nesprávnych rozhodnutí. Symbolické rozuzlenie mnohých ťažkých účinkov v súčasnosti môže človeka nakoniec celkom oslobodiť od ďalšieho utrpenia.
Úsilie správať sa a konať dobre zároveň zjemňuje v človeku vnímanie, aby mohol pri všetkých nových rozhodnutiach načúvať pomoci. Pomoc je nachystaná pre každého v každom čase a na každom mieste. Pomoc je všadeprítomná!
Je dosiahnuteľná prostredníctvom pozemských schopností človeka, ktoré sú úzko spojené s duchovným vnútrom, s citom – a to prostredníctvom intuície, inšpirácie a inštinktu.
Cit, oslobodený od nánosov príliš strnulého myslenia, vedie človeka stále jasnejšou cestou hore tak, aby sa dotyčný uchránil pred mnohými udalosťami bytostného druhu, ktoré na základe súčasného duchovného stavu Zeme musia ešte nevyhnutne nastať na tom či onom mieste, aby očistenie, ktoré teraz postupuje podľa Všemúdrosti Zákonov Stvorenia, mohlo sa postupne rozprestrieť nad celou Zemou.
Všetko je v skutočnosti veľmi jednoduché a prosté.
Nie je to o nič ťažšie než dýchať.
Pre ľudský druh je to samozrejmé, aby to všetko mohol svojím citom rozpoznávať a prežívať ako sebe blízke. Každému z nás je dané, aby sme s radosťou a trvalým pochopením mohli prežívať všetko, čo sa okolo nás odohráva. Neexistujú žiadne prekážky, ktoré by to mohli prekaziť, jedine naša vlastná zlovoľnosť a rozbujnené myslenie. Takisto lenivosť a pohodlnosť je veľkou prekážkou prebudenia citu.
Deväťdesiatdeväť percent ľudí na Zemi sa však vôbec nezaoberá tým, čo by im mohlo priniesť spolu s poznaním i radosť a šťastie.
Takmer nik nevie o neúnavnej a neviditeľnej práci Božích služobníkov pôsobiacich verne v silách živlov. Z ich rúk vznikol tento vesmír. Pritom práve služobníci pôsobiaci vo svojej bytostnej podstate v živloch a v prírode ju poznajú do posledného stebielka a tento vesmír vo svojej veľkosti a zároveň i najväčšej dokonalosti je pre nich prehľadný ako vody, nad ktorými sa vznáša Duch Boží – Vôľa Božia, prinášajúca vo svojej Spravodlivosti a Láske vyriešenie a vyrovnanie každej, aj tej najväčšej viny, či naopak, dobrotivej láskavosti človeka, ktorú „priviedol k životu“.
Veľké Zákony Stvorenia prinášajú teraz na popud Božej Vôle prostredníctvom bytostného druhu síl aj do tohto vesmíru naliehavú požiadavku vyrovnania všetkých vín, požiadavku vynesenia súdu nad všetkým, čo tu vzniklo, či to už bolo zlé, alebo dobré. Všetko sa v nasledujúcich rokoch presne odváži, odmeria a označí buď ako čisté, pomáhajúce, alebo ako nečisté, rušivé.
Žijeme v čase, keď aj to najmenšie pohnutie nášho vnútra môže byť osudovým stupienkom, ktorý preváži na stranu záchrany, alebo naopak, zavrhnutia.
Tak mnoho máme vďaka svojej slobodnej vôli v rukách, a tak málo o tom vieme, a už vôbec si tento dar nevážime. Stal sa pre nás samozrejmosťou a milióny sa tragicky domnievajú, že môžu všetko, a to bez následkov, pokiaľ to zostane ukryté pred zrakmi ostatných iba vo vlastných myšlienkach a túžbach.
Z dôvodu otupenosti voči behu diela Stvorenia sa vybíjajú a ešte budú vybíjať energie, ktoré sformovali ľudia domnievajúci sa, že môžu na Zemi robiť všetko, čo sa im zachce, bez toho, že by za svoje konanie niesli zodpovednosť, ktorá sa vracia k Zemi s požiadavkou vyrovnať všetko, čo sa postavilo do diela Stvorenia ako rušivé a škodlivé, a čo sa človeku v jeho nevedomosti javí ako nemilosrdné údery krutosti a bezohľadnosti.
Kto však pozná pôsobenie Zákonov Stvorenia, musí v tom napriek všetkej bolesti a utrpeniu, napriek bolestnému spolucíteniu s druhými, pozorovať len prejavy spravodlivých účinkov týchto nezmeniteľných Zákonov.
Žiaľ, ľudia so svojou povrchnosťou chcú mať všetko čo najskôr za sebou, aby sa opäť mohli venovať svojim zábavkám, a preto nikdy nemôžu správne poznať súvislosti v celom pôsobení bytostných síl živlov.
S takýmto prístupom nikdy nenájdu odpovede na svoje otázky, keďže pravé poznanie prichádza len ako protiváha pravého úsilia ducha.
Až potom človek zistí, aké je všetko v skutočnosti jednoduché a aká prehľadná je obrovská členitosť diela Stvorenia, že v nej nie sú nevysvetliteľné miesta, ktoré by mali ostať zahalené nevedomosťou.
Zo zákona vyrovnania môže tiež každý pozorný človek vyčítať skutočný duchovný stav ľudstva – nevedomosť miliónov je zjavnou vizitkou toho, aké je ozajstné duchovné úsilie väčšiny ľudí.
Kto hľadá, nájde, kto klope, tomu bude otvorené! Tak znie veľký zákon Božej Lásky, trvale pôsobiacej vo Stvorení. A aký je výsledok?
Žiaľ, dnešný duchovný stav ľudstva na Zemi dokazuje, ako málo je jeho väčšina ochotná venovať svoj čas dôležitým veciam.
Prevažná časť ľudí žije, podobne ako stádo, bezmyšlienkovito povrchne zo dňa na deň.
Preto niet divu, že keď udrú sily živlov, prináša to také zdesenie a utrpenie. Najväčším nebezpečenstvom pre ľudstvo si je práve ľudstvo samo so svojou zaužívanou povrchnosťou a nevedomosťou.
Teraz však príde od bytostných síl živlov mnoho silných podnetov na to, aby precitlo.
Žiaľ, nebude ich sprevádzať radostné privítanie, ale spočiatku len ľudská bolesť a vzdor, kým sa v ľuďoch neprebudí čistá duchovná túžba po poznaní, prečo vlastne žijú na Zemi.
Až neskôr, spolu s poznaním a prirodzeným umenšením sa a pokorou, bude sa môcť po Zemi šíriť radosť a mier.
Dnešný duchovný stav k 02. 02. 2010 to však nateraz vylučuje!
redakcia ao-inštitútu
www.ao-institut.cz |
Duchovný stav Zeme |
1/2010 |
Duchovný stav Zeme k 1.1.2010
Napriek tomu, že k Zemi sa opakovane znáša nespočetné množstvo príležitostí, aby ľudstvo pod tlakom čoraz viditeľnejších udalostí precitlo a vykročilo konečne na cestu svojho duchovného vzostupu, väčšina ľudí zostáva stále pripútaná k nízkosti a primitívnej požívačnosti, s ktorou sa prevaľuje ako jednoliata masa od jedného dna k druhému.
A hoci sa dnes všetko, čo človeka na Zemi obklopuje, snaží ukázať smer, ktorým sa ľudstvo bude musieť nakoniec tak či tak vydať, zdá sa, že dobrovoľnosť, ktorú pri tom mohol pozemský človek doteraz prejaviť, aby potvrdil, že si ešte zachoval istú mieru ušľachtilosti, je tým najťažším, čo existuje.
Akoby dobrovoľnosť pre zmenu k lepšiemu bola pre ľudstvo, napodiv, tým najhorkejším blenom, pretože dobrovoľnej zmene k lepšiemu sa dnes deväť z desiatich ľudí húževnato vyhýba.
Až z donútenia je človek ochotný, hoci častokrát nahlas sa vzpierajúc či, naopak, horekujúc a nariekajúc, aspoň niečo na sebe zmeniť. Avšak aj to len vtedy, keď ide o zmenu životosprávy z dôvodu liečby nejakej ťažkej choroby, alebo keď sa má uskromniť na základe nečakanej zmeny životnej úrovne. Človek sa dokáže zmeniť len pod tlakom, aj to iba vtedy, keď ide o hmotné záležitosti, ktoré preňho nejakým spôsobom priamočiaro, viditeľne súvisia s jeho osudom.
Avšak dobrovoľne, bez vonkajšieho prinútenia zmeniť spôsob svojho zmýšľania a cítenia voči druhým ľuďom i voči ostatným bytostiam vo Stvorení nie je predmetom vnútorného predsavzatia k lepšiemu takmer u nikoho.
Hoci sú tu predsa len ľudia, ktorí by kvôli svojmu svedomiu, prejavujúcemu sa v nich ako akási vnútorne tušená zodpovednosť a tiež nutkavá túžba po duchovnom vzlete, zmenu k lepšiemu urobili, mnohí z nich zostávajú predsa len ešte stále uzavretí do seba a vyčkávajú.
Je to tak. Títo ľudia vyčkávajú, kým s viditeľnou a zjavnou zmenou k lepšiemu, duchovnejšiemu a tiež zodpovednejšiemu spôsobu života začne najskôr dostatočne veľký počet ľudí, ktorí svojím úsilím prerazia cestu k Svetlu.
Vyčkávajúc hovoria si títo ľudia sami pre seba: „Keď sa zmení výraznejšia časť obyvateľov v našom štáte (svetadiele) a ukáže sa, že to nesie dobré plody, budem predsa okamžite pripravený otvoriť dvere svojho domu a povedať im, že som vlastne nečakal na nič iné, len na túto chvíľu a že som pripravený pustiť sa s nimi do diela, že je to konečne tu, a že im to ale trvalo...“
Mnohí ľudia čakajú na zmenu.
Ich čakanie je však v skutočnosti brzdou zmeny, čím je ich váhavé vyčkávanie vo svojej podstate prekážkou akéhokoľvek posunu k všeobecne lepšiemu životu na Zemi.
Čakanie na zmenu k lepšiemu, ktorá nastane najskôr v druhých, aby sa ukázalo, že táto zmena sa vypláca i v dnešnom svete, je istým druhom vypočítavosti rovnako ako je toto vyčkávanie známkou stále pretrvávajúcej vnútornej nepevnosti. Duchovne je takého správanie sa a konanie prejavom vlažnosti.
Avšak Stvorenie neznesie pre svoj ďalší vývoj vlažnosť. Svetlo ľudského ducha musí byť jasné a žiarivé. Je isté, že nadchádzajúce udalosti v roku 2010 namiesto dodania posily, naopak, celkom uhasia malátne mihotanie plameňa ducha.
Ľudia sa musia rozhodnúť teraz, musia si zvoliť buď vzostup ducha so všetkým, čo k tomu patrí, alebo pád! Trvalý, večný pád, z ktorého niet návratu, lebo tento pád znamená stratu svojho vedomia, stratu osobného ja.
V roku 2010 sú pred nami udalosti spoločenského, prírodného, astronomického druhu, ktoré prinesú veľa nečakaného prežívania jednotlivcom i celému ľudstvu.
Mnoho z týchto udalostí a ich konečný dopad by pritom bolo možné buď celkom odvrátiť alebo ich aspoň vzájomnou podporou ľahšie prekonávať vďaka srdečnej, otvorenej spolupráci ľudí, ktorí spoznávajú, že skutočný zmysel ľudského bytia na Zemi má predovšetkým duchovný význam.
Duchovný zmysel ľudského života na Zemi je to prvé, čo musia ľudia v roku 2010 usilovne hľadať!
Sebeckosť, vypočítavosť, chytráctvo, klamanie, podvádzanie, faloš, manipulácia s informáciami – to všetko bude celému ľudstvu len na príťaž, pokiaľ s týmito naučenými spôsobmi vkročí teraz opäť nehanebne do prvých dní roka 2010.
Toho všetkého sa má zbaviť a nahradiť to ušľachtilými vlastnosťami, ktoré ako jediné sú správnymi stupňami vedúcimi k vzostupu jednotlivca i celej spoločnosti. Pokora, milosrdenstvo, zodpovednosť, hľadanie Pravdy a odovzdávanie Pravdy druhým sú ideály, ktoré sa majú v roku 2010 napĺňať ako niečo, čo sa stalo trvalým vlastníctvom vnútra človeka.
Nad celou Zemou sa to vlní a dunivo hrmí.
Veľká milosť svetlých pomocí sa skláňa k Zemi. Spolu s týmito nádhernými pomocami sa však zároveň valia udalosti, obsahujúce v sebe súd – požadujúci vyrovnanie všetkého, čo každý z nás prebudil k životu. Hmotné činy, myšlienky, túžby – následky toho všetkého letia ku každému, aby si vyžiadali vyrovnanie, odčinenie, uvoľnenie, odpustenie.
Zvládnuť to všetko dokáže len ten, kto sa dobrovoľnou zmenou seba samého postaví všetkým spätným vláknam tvárou v tvár, s jasným a bdelým zrakom, s otvoreným srdcom. Kto to dokáže, tomu budú môcť milostivé pomoci mnohé uľahčiť, lebo v Zákonoch Stvorenia je dobrovoľnosť pre zmenu zaznamenaná ako jedna z najcennejších schopností ľudského ducha, ktorý je od svojho počiatku vedomého precitnutia obdarovaný možnosťou slobodného rozhodnutia.
Dobrovoľnosť však musí vzniknúť z úprimnej túžby srdca po Svetle a ušľachtilom konaní. Vypočítavosť vždy nakoniec zlyhá a stratí posilu všetkých pomocí, ba dokonca prinesie takému človeku ešte príťaž vo všetkom, čo prežíva.
Dobrovoľnosť, odvážna a radostná ochota zmeniť sa k lepšiemu, je teda tým najcennejším, s čím môže ľudstvo vkročiť do nových dní roka 2010.
Jedine tým bude možné všetko prekročiť a zvládnuť tak, aby sa na konci roka mohlo hovoriť o vzostupe a nie o úpadku všetkého. Dokážeme to?
Zdá sa, že jedna desatina ľudstva by mohla svoju zmenu k lepšiemu priviesť v tomto roku k životu ako niečo, čo sa stane jej opravdivým a už trvalým vlastníctvom.
700 miliónov ľudí dokáže so svojou zodpovednosťou povzniesť k lepšiemu mnoho vecí na Zemi!
V duchovnom rozmere možno potom sprostredkovať ešte oveľa viac posíl a pomocí celému ľudstvu.
Dokážeme to teda?
Obyvatelia krajiny, ktorá už dlhý čas udržuje na prezidentskej štandarde heslo „Pravda vítězí“, nemali by zostať bokom od tohto nádherného pozitívneho úsilia.
Potom sa bude môcť navrátiť na zástavu vládcu českej a moravskej krajiny aj pôvodné znenie hesla, ktoré je: „Pravda Páně vítězí“.
Všetkým, ktorí s odvahou a otvorenosťou vykročia v tomto roku na cestu zmeny k lepšiemu, prajeme mnoho posily z výšin Svetla.
Redakcia ao-inštitútu praje v roku 2010
všetkým čitateľom stránok to najlepšie
