Ďaleko sú brány nebeského Raja

Ako si predstaviť vzdialenosť, ktorá delí dnešný pozemský život od nepominuteľných večných sfér radostného, cnostného bytia, naplneného krištáľovo rýdzou, živou službou Svätému Stvoriteľovi?

Mnohým sa to zdá nemožné. Predstava dokonalého šťastného bytia všetkých tvorov a predstava harmónie, aká tam vládne, je dnes tak vzdialená životu na Zemi, že mnohí strácajú nádej, že by sa tu také niečo mohlo uskutočniť.

A predsa má raz na Zemi nastať odlesk večného Raja.

Ale ako, keď je dnes nesprávnym smerovaním ľudstva takmer všetko pokrivené, obrátené naruby? Pre pokrivenosť sa Zem od Svetlých výšin vzďaľuje ako pri odpudzujúcom magnetizme, a to nielen obrazne. Pokrivenosť tu spôsobuje disharmóniu a všetky druhy utrpenia, ktoré by inak na Zemi nemohli vzniknúť.

Ako však nájsť cestu k nebeským bránam večného mieru a harmónie? Ako zakotviť svetlé nitky a nechať ich zosilnieť, aby nakoniec obopli celú Zem a silou príťažlivosti rovnorodého ju vyniesli opäť do najvyššej možnej blízkosti požehnania Svetla?

Ľudstvo vykročilo na nesprávnu cestu, keď si zvolilo smerovanie, považujúce za stredobod seba samé, smerovanie postavené len na vlastných predstavách a prianiach. Takéto smerovanie sa riadi myšlienkou, že správne je to, čo chce väčšina. Ľudia sú zákonom donútení tolerovať dokonca i formy neslušnosti či priam nemravnosti. Zákon ospravedlňuje mnohé zjavne zlé a neušľachtilé, nesvetlé spôsoby a činy.

Ak má však nastať harmónia a mier, toto sa musí zmeniť. Ľudstvo sa potrebuje opierať o zákony sformované vyššou múdrosťou než je ono samo. Tie majú na prvom mieste podporovať vývoj človeka k ušľachtilosti a čistote vo vyššom zmysle. Vo výhode nesmie byť to „chytráckejšie“, ale čistejšie, ušľachtilejšie chcenie. Tak je to vo svetlých ríšach, kde však nemožno hovoriť o „chytráčení“, lebo to tam vôbec neexistuje, ale len o svetlom a ešte svetlejšom úsilí. A to sú schopní uskutočniť aj ľudia na Zemi.

Každý jednotlivec je obdarovaný tým, že smie prostredníctvom svojho duchovného vnútra prijímať svetlé paprsky a vkladať ich do každého svojho konania. Každý človek to tak aj prirodzene a nevedome robí, keď svoju prácu a rôzne činnosti vykonáva s ušľachtilým myslením a cítením. Nemusí o svetlých paprskoch ani vedieť, a niekedy je to dokonca ešte hodnotnejšie práve preto, že o tom nevie.

Ak múdro riadený štát podporí potom takého úsilie, dôsledkom toho musí byť len rozkvet, rozvoj celého obyvateľstva. Rozkvitne nádherné, naozaj povznášajúce umenie a krajina sa zaskvie v kráse. Potom sa vskutku priblíži Raju a požehnanie výšin bude nablízku po všetky veky. Medzi ľuďmi zavládne harmónia, pretože ich úsilie sa už nebude zameriavať na sebecké ciele, ale podporení a zahanbení svetlou snahou druhých a rovnako zákonmi budú hľadať jeho ušľachtilé využitie, ktoré im prinesie istotu, akú im nič iné nedá. Aj obrana takého národa – keďže jeho smerovanie bude jednotné a neroztrieštené – bude silnejšia.

Na to je však nutné, aby štát opäť aspoň čiastočne prevzal dohľad nad hospodárením a obchodom. Všetko musí podporovať harmonickú výstavbu. Malému mestu netreba päť bánk – stačí jedna dobrá, poctivo slúžiaca ľuďom. Dnes je vo svete ekonomiky veľký chaos a neusporiadanosť. Ale to je dané len tým, že cieľom nie je harmonické budovanie pre blaho ľudstva, ale v mnohých smeroch je prvoradý jedine finančný zisk, či už sa tento úmysel skrýva, alebo otvorene priznáva. To však vo chvíli, keď sa snaha o čo najväčší zisk stane bezuzdnou honbou, prináša nakoniec len utrpenie okoliu, na ktoré často nadväzujú ďalšie strastiplné deje (v kultúre, v prírode, pri výchove detí), deje, ktoré však často už nik z nás vôbec nedáva do súvislosti so skutočnou príčinou. Príčina – honba za ziskom sa jednoducho považuje za životnú nevyhnutnosť. Avšak takáto forma zárobkov, zbavená vedomia osobnej zodpovednosti, ušľachtilosti a kultúrnosti, nevyhnutnosťou vôbec nie je, naopak, je pre celok skazou.

Ak sa teda ľudstvo chce priblížiť k vytúženej harmónii i v skutočnom živote, je potrebné začať hľadať Zákonitosti, dané nám vyššou múdrosťou, múdrosťou Toho, ktorý je Majiteľom všetkých svetov. Konať v duchu týchto zákonitostí je dôležité, lebo bez toho svet bude pokračovať vo svojich koľajach ďalej smerom, ktorým sme ho už vyslali. Nebude to však k harmónii, k svetlému mieru, čo iste už všetci vidia.

Napnime preto všetko svoje úsilie smerom k dobrému a zmysluplnému a hľaďme ku Svetlu, tam hľadajme inšpiráciu na riešenie všetkých situácií, do ktorých nás život postaví. Napínajme vlákna snáh do svetlých duchovných výšin, aby nás držali, keď sa Zem zachveje od zimnice v horúčke spôsobenej ľudskou zlobou a sebectvom, aby striasla všetko nesprávne zo svojho povrchu.

Potom nech je Svetlo s nami!

H. B.

Ďaleko sú brány nebeského Raja