www.ao-institut.cz

-- Spracované Č.I. :   Osobnosti Českého národa z pohľadu duchovných súvislostí  ( 1 )

7/2006

 

OSOBNOSTI ČESKÉHO NÁRODA – z pohľadu duchovných súvislostí

Karol IV. – Ján Hus – J. A. Komenský – T. G. Masaryk

 

NA ÚVOD

V nasledujúcich kapitolách sa budeme s potešením zaoberať veľkými, významnými postavami histórie českej krajiny. Chceli by sme sa dotknúť niektorých základných rysov pováh a ideálov týchto osobností, a to práve v duchovných súvislostiach veľkého diania v diele Stvorenia.

V živote uvedených mužov je veľa miest, ktoré sa veľmi podobajú; hoci inak by boli v mnohých smeroch úplne rozdielni, a to nielen v celkovom prístupe k životu, ale aj z hľadiska svojho duchovného povolania, v ktorom pôsobili.

V osobnostiach Karola IV., Jána Husa, J. A. Komenského a T. G. Masaryka máme teda pred sebou cisára – európskeho vládcu, kazateľa, pedagóga – filozofa a moderne mysliaceho prezidenta demokratickej krajiny. Pozrime sa v krátkosti najskôr na začiatky ich osudových ciest, ktoré ich priviedli na významné, viditeľné miesta v spoločnosti.

 

 

V prípade Karola IV. ide o celkom zreteľnú súhru veľkého predurčenia na duchovné pôsobenie jeho osobnosti v českom národe. Jeho matka pochádzala z rodu Přemyslovcov, teda z rodu, ktorý bol úzko spojený s najvýznamnejším vládnucim postavením vo vtedajšej histórii českej krajiny. Jeho otec, Ján Luxemburský pochádzal z jedného z najvýznamnejších rodov stredovekej Európy. Spojenie rodičov Karola IV. – bolo svojím predurčením nesmierne dôležité pre nasledujúcu etapu histórie Čiech.

Zasnúbenie významných rodov pripravovalo narodenému Karolovi už vopred cestu k povzneseniu českej krajiny na vrchol európskej štátnosti a kultúry. Samozrejme, veľký podiel na konečnom dosiahnutí titulu rímskeho cisára, mal práve vďaka svojim kvalitám Karol IV. sám. Historici už nespočetne mnohokrát prešli cestu vzostupu kráľa Karola IV. a zmapovali na nej snáď úplne všetky, aj tie najmenšie podložené detaily, týkajúce sa jeho veľkej osobnosti

Preto sa budeme ďalej zaoberať miestami a súvislosťami v živote Karola IV., ktoré sa týkajú duchovnej stránky jeho osobnosti, jeho významu a vyššej povolanosti vo vývoji a príprave českej krajiny a českého národa na ceste, ktorú možno nazvať cestou Božej Vôle a múdrosti. ... čítať ďalej

 

-oOo-

 

 

Takmer vzápätí, po blahodarnom posilnení českej krajiny Karolom IV. (v odstupe niekoľkých desaťročí), prichádza na Karlovu univerzitu v Prahe dovtedy celkom neznámy mladý kazateľ Ján z Husi (Husinec). Tento mladý muž, nie viac ako tridsaťročný, nesie v sebe čoraz väčšmi silnejúci plameň ducha, túžiaceho nájsť Pravdu. – Pravdu úplnú, Pravdu čistú, neupravovanú, oslobodzujúcu.

Táto vnútorná pohnútka sa prebúdzala v mladom kazateľovi v spoločnosti jemu názorovo blízkych študentov na Karlovej univerzite. Vášnivé diskusie a na vtedajšiu dobuodvážne názory na zapredanú cirkev, ktorá neplnila svoju veľkú duchovnú úlohu na Zemi, podporili v najväčšej miere texty spisov anglického duchovného reformátora, profesora teológie na Oxfordskej univerzite Johna z Wickleffu pri Richmonde. Spisy „De excelssea“ („O cirkvi“) od Wickleffa a jeho ďalšie texty sa stali umocňujúcim katalyzátorom myšlienok mladého Jána. Čo jeho duch dosiaľ len matne ohmatával a v neistom tušení zachytával, našiel v týchto spisoch už sformované, pomenované. Hus sa pri poznávaní nových súvislostí cítil oslobodený tlaku povinností v dodržiavaní cirkevných dogiem, ktoré ho dovtedy ťažili. Náhle uzrel všetko v osvetľujúcom paprsku Pravdy, po ktorej tak veľmi túžil.

Nie cirkev, ale Ježiš – Syn Boží, nie pápež, ale jedine Boh je pravečným a nedotknuteľným určovateľom Lásky, Spravodlivosti a omilostenia v živote človeka. Husov čistý duch nasal do seba závan sviežeho, oblažujúceho poznania skutočnosti a už nikdy nechcel byť o tento nádherný, osviežujúci prúd poznania Pravdy olúpený. Ba čo viac, túžba odovzdávať toto oslobodzujúce poznanie ďalej, podeliť sa oň so všetkými, hnala Husa s jeho neutíchajúcim, stále hlasnejším volaním k ľudu vždy vpred. Temno však zachytilo hlas Pravdy, ktorý sa rozliehal z Betlehemskej kaplnky do pražských ulíc a odtiaľ ďalej do celých Čiech. Temno spoznalo oslobodzujúci zvuk Pravdy a zameralo sa na jeho pôvodcu. Tak sa začal tkať strašný osudový koberec, na konci ktorého, po skončení ponižujúceho väzenia a ešte ponižujúcejších výsluchoch „bratmi“, „spolukresťanmi“ z radov najvyšších cirkevných hodnostárov, hrozivo sa vztýčila hranica, navŕšená v Kostnici, plná plameňov nenávisti a zničenia.

Zdalo sa, že nádherná cesta hlásania Pravdy v Čechách bola spolu s Husom umlčaná. Avšak iskra v národe bola už rozhorená a akékoľvek snahy zadusiť ju prinášali skôr opačný výsledok. S každou snahou o zadusenie túžba po Pravde vždy silnejšie a silnejšie vzplanula...čítať ďalej

 

-oOo-

 

 

Ako niť Svetla a duchovnej čistoty bežalo vlákno Božieho povolania od väčších či menších osobností, až nakoniec po takmer dvoch storočiach pritiahla táto niť povolanosti narodenie ďalšieho génia – osobnosť naozaj nevídaného rozhľadu a poznania.

V týchto súvislostiach je teraz na mieste spoznať životnú cestu a rozvoj génia osobnosti muža, ktorý nasleduje v rade za J. Husom. Pozrime sa na postavu učiteľa národov – J. A. Komenského. Predurčenie jeho životnej cesty považujú mnohí dnešní historici skôr za sled fatálnych životných medzníkov, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať skôr prejavom drsnosti, snáď až nemilosrdnosti, teda prejavom, ktorý je na hony vzdialený Božiemu požehnaniu a láskyplnosti, prejavovanej povolanému služobníkovi. Zo všetkých informácií, ktoré sú o živote J. A. Komenského známe, je zrejmé, že tento pohľad je povrchný a nedbalý, najmä z duchovného hľadiska, teda z najzložitejšieho hľadiska životnej cesty človeka.

Komenský nebol len učiteľom národov, ale jeho génius priniesol poznanie pre každodenný život spoločnosti i jednotlivca. Duch Komenského čerpal z Pravdy a zachytávajúc prúd tohto prameňa úmerne svojim duchovným schopnostiam, sformoval v období najhlbšieho úpadku cirkvi čistý a jednoduchý smer cesty pre každého človeka na ktoromkoľvek mieste v spoločnosti, teda aj pre vládcov, pod ktorých vplyvom sa vždy formuje súčasnosť i budúcnosť ľudí na Zemi

Nadčasovosť diela Komenského vyzdvihla z pôvodu prostého mestského učiteľa a moravského duchovného kazateľa na velikána, presahujúceho všetky svetadiely tejto Zeme. Komenský však nesformoval svoje dielo kvôli filozofickým zväzkom, ležiacim v knižniciach známych a neznámych univerzít, ale svoje dielo uskutočnil, premenil na čin a vo svojom životnom osude niesol tichú nádej, že sa ako prvé uskutoční v jeho rodnej vlasti, na hraniciach Čiech a Moravy. ...čítať ďalej

 

-oOo-

 

 

To, čo sa nepodarilo uskutočniť duchu Komenského, to – avšak zatiaľ len čiastočne – uskutočnil ďalší velikán ducha T. G. Masaryk.

Tento racionálne mysliaci, uvažujúci profesor, filozof a potom aj československý prezident, niesol si vo svojom poslaní už od narodenia neutíchajúcu vôľu prispieť k čistému, spravodlivému životu v spoločnosti národa.

Jeho čistý, vycibrený rozum sa stal skvostným nástrojom jeho neutíchajúceho ducha, ktorý s vrúcnou túžbou po splnení svojej veľkej úlohy v osudovom období obratu svetov na Zemi, niesol v sebe vysoké tušenie svojho Pána, svojho Boha.

Práve pre toto vnútorné vedomie, či už ako vysokoškolský profesor, alebo ako politik v národnom zhromaždení Rakúsko-Uhorskej monarchie a nakoniec aj ako prezident Československej republiky, stál vždy nekompromisne ostro proti degenerovanej prezentácii diela Stvorenia vtedajšími cirkvami a náboženstvami. Masaryk sa stal nezmieriteľným odporcom falše, ktorú nachádzal práve v radoch väčšiny cirkví. Ako mysliteľ a filozof s prenikavým uvažovaním nikdy neprijal cirkevné dogmy, predkladané veriacim. Vždy nadšene bojoval proti plytkosti a tupej naivite, s ktorou boli tieto dogmy predkladané i prijímané.

Jeho duch ho hnal vysoko nad tieto dogmy, nad ktorými s tušením dokonalej Harmónie a Spravodlivosti nachádzal pravú, nezmäkčilú Lásku a spolu s ňou Toho, komu bol od svojho narodenia vnútorne oddaný verne slúžiť. Prísna ušľachtilosť, vyžarujúca z Masarykovho výzoru vo filmoch a na fotografiách, stále znovu svedčí v jeho prípade o jedinom – o veľkosti a povolanosti vznešeného ducha v českom národe. O tom a všetkých ďalších súvislostiach duchovného druhu si v prípade Masarykovej osobnosti porozprávame obšírnejšie v nasledujúcich odsekoch.

 

© 2006, VOLÁNÍ, s.r.o.

 

www.ao-institut.cz

-- Spracované Č.I. :   Osobnosti Českého národa z pohľadu duchovných súvislostí  ( 2 )

7/2006

 

O jednotlivých osobnostiach se môžete dočítať viac :

 

1. O Karlu IV. … »»
2. O Majstrovi Jánovi Husovi … »» Doplňujúci text … Odsúdenie Majstra Jána Husa … »»
3. O myšlienkach J. A. Komenského … »»

 

© 2006, VOLÁNÍ, s.r.o.